RODY
Kaštieľ vo
Sv. Antone patrí do skupiny feudálnych neskorobarokových sídiel, ktoré
vznikli za veľkej stavebnej činnosti novej uhorskej vojenskej
aristokracie, oddanej Habsburgovcom a zbohatlej v protitureckom boji v
radoch cisárskych vojsk. Koháryovci boli jedným z takýchto rodov. Za
svoju oddanosť panovníkovi počas protihabsburgských povstaní a v
protitureckých bojoch získali Koháryovci postavenie, slávu a aj
majetky. Bol to rod, ktorého dejiny začal písať jednoduchý zeman Imrich
Koháry v polovici 16. storočia a ukončil knieža František Jozef Koháry
začiatkom 19. storočia.Pôvodným sídlom koháryovského rodu bol hrad Čabraď.
Jeho synovia pokračujú v sláve svojho rodu. Majetky zdedil prvorodený syn Štefan Koháry II. Bol vojakom, politikom a aj básnikom. Vyštudoval teológiu. Bol to človek vysokých ľudských hodnôt. Zvolil si vojenskú kariéru tak ako jeho predkovia. Stal sa kapitánom fiľakovského hradu, kde bol počas ťažkých bojov s Imrichom Tökölim a Turkami zajatý 10. septembra 1682. Bol väznený v žalári iba o vode a chlebe. Po páde Tököliho bol prepustený v roku 1685, kedy získava - grófsky titul. Vykonával funkciu tajného radcu cisára Karola VI. a krajinského sudcu pre Uhorsko. Jeho dvaja mladší bratia Wolfgang a Ján boli tiež vojaci a protitureckí bojovníci.
Andrej KOHÁRY ( 1694 -
1757 )
Wolfgangov
syn Andrej Koháry bol tiež vojakom. Bojoval aj pod vedením
princa Eugena Savojského. Oženil sa s dcérou banskoštiavnického
komorského grófa. Po smrti svojho strýka Štefana II. sa stal dedičom
rodových majetkov a hlavným županom Hontianskej župy. Previezol rodové
sídlo z hradu Čabraď do Sv. Antona, kde dal v rokoch 1744-1750
prestavať dvojkrídly kaštieľ na veľké šľachtické sídlo pre pohodlnejšie
bývanie. Po jeho smrti rozmach rodových majetkov ustáva.František Jozef KOHÁRY ( 1766 - 1826 )
Filip COBURG ( 1844 - 1921 )
Ferdinand COBURG ( 1861 - 1948 )
Filipov brat
Ferdinand - bulharský cár, bol posledným z Coburgovcov,
ktorý obýval kaštieľ. Bulharským panovníkom bol od roku 1887 do roku
1918, kedy odišiel z Bulharska a žil striedavo na Slovensku a v
Nemecku. Jeho veľkými záľubami bola príroda, botanika, ornitológia a
cestovanie. Často sa pohyboval medzi jednoduchým ľudom. Koncom druhej
sv. vojny v roku 1944 odchádza zo Svätého Antona do Nemecka, kde v roku
1948 umiera. Je pochovaný so svojimi rodičmi v rodinnej hrobke v meste
Coburg.Latinský nápis pri slnečných hodinách v tympanone kaštieľa nám pripomína pominuteľnosť času: „ Hodiny idú a pôjdu hoci nemajú nohy ani krok. Jedna raz však príde a povie Ti odíď. “ Generácie Koháryovcov a Coburgovcov sa vystriedali v kaštieli vo Svätom Antone a ich životné osudy a príbehy pretrvávajú dodnes.